Mediálne glosy Andreja Školkaya, mediálneho analytika (mimochodom, neviem, čím si tento hrdý titul zaslúžil), sú pre mňa už dlhší čas tým, čo sa po anglicky výstižne nazýva "a pin in the ass". Ak ma zaujíma mediálne dianie na Slovensku, pozriem sa radšej na blog Slovak Press Watch alebo na medialne.sk. Vždy som svoj negatívny vzťah k Školkayovým analýzam brala s rezervou, pretože ak raz s niekým máte do činenia osobne, iste to do značnej miery zdeformuje váš úsudok o práci dotyčného. Dnešný stĺpček A. Školkaya je však výkrikom do tmy. Na to, aby to čitateľ pochopil, však potrebuje niekoľko faktov, o ktorých sa autor glosy akosi pozabudol zmieniť.

V druhom ročníku na masmediálnej komunikácii sme mali povinné prednášky z politológie, vedené práve A. Školkayom. Môžem zopovedne prehlásiť, že napriek vysokému hodnoteniu, ktoré som v tomto predmete dosiahla, na prednáškach som sa nedozvedela v podstate nič. Namiesto regulérnej politológie sme si na prednáškach mali možnosť vypočuť názory prednášajúceho na zahraničnopolitické ale aj vnútropolitické dianie. A potom že politika na akademickú pôdu nepatrí... Záverečný test prebiehal tiež zaujímavou formou. Mali sme povolené používať poznámky a skriptá - Školkay si bol totiž istý, že aj s "ťahákmi" sme na jeho prudko inteligentné otázky prikrátki. Jednoducho, jeho prístup bol hodný starého dobrého slovenského pedagóga - dokázať študentovi, že nič nevie. Školkay ho dotiahol do dokonalosti snahou presvedčiť nás o tom, že nielen nič nevieme, ale ani nie sme schopní sa nič naučiť. Nuž, keby boli všetci naši prednášajúci ako on, asi by som musela priznať, že má pravdu.

Po týchto skúsenostiach jeho dnešný článok v SME vyznieva ako paródia. Napríklad tvrdenie, že "mladší novinári nie sú vo svojej podstate hlupáci, skôr sú nevzdelaní alebo polovzdelaní". Ak máme toto tvrdenie považovať za pravdivé, pán Školkay by ho mal brať ako podnet na sebareflexiu. Veď kto nesie zodpovednosť za vzdelanie, ak nie učitelia? Celkovo vyzdvihovanie mladých novinárov ako neschopnejších je podľa mňa skvelý nápad, keď si predstavíme, za akých podmienok študovali žurnalistiku ľudia, ktorí sú dnes v strednom veku. Nebudem sa vyjadrovať k socialistickej žurnalistike, pretože som ju v podstate nezažila. Ale keď pán Školkay spomína nespokojnosť premiéra Fica s otázkami novinárov, mohol by si položiť otázku, či to z Ficovej strany nie je skôr nostalgia za časmi dávno minulými. Koniec koncov, čo iné možno čakať od niekoho, kto má za lubom zaobalene poštátniť verejnoprávne médiá?

Vo svojej glose A. Školkay tvrdí, že FMK je jedinou inštitúciou na Slovensku špecializujúcou sa na masmediálnu komunikáciu. A ja sa pýtam, na čo sa teda špecializuje katedra žurnalistiky na FF UK - žeby na rozbíjanie jadra atómu? Veď veľa budúcich slovenských novinárov študuje práve tam - tak prečo by slabá úroveň slovenského novinárstva mala byť len záležitosťou slabej úrovne FMK UCM?

S veľkým pobavením som si prečítala Murphyho zákon, ktorý A. Školkay použil na spestrenie svojho stĺpčeka: "Kto to vie, ten to robí. Kto to nevie, ten to riadi. A kto to nevie ani robiť, ani riadiť, ten to učí." Nuž, takúto vlnu sebakritiky na záver som naozaj nečakala. Pán analytik sa týmto citátom zhodnotil dvojnásobne - jednak ako pedagóg FMK, jednak ako kandidát na riaditeľa SRo.