Kanaďania a Američania, ale aj Dáni a Švédi, sa na nás jedného dňa začali pozerať zvláštnymi pohľadmi, v ktorých bolo tušiť nevyslovenú otázku. Je to naozaj tak? Nečudujem sa ich zmätku – veď večer predtým videli Hostel.

Potom, čo sa ma začali opatrne pýtať na to, či na Slovensku naozaj chodia dievčatá nahé a či sú cigáni naozaj takí drzí. Naozaj, čakali sme už len na otázku, či u nás doma jeme ľudí. A tak sme si povedali, že ten film musíme vidieť. Just to know the enemy...

Ak si k obrazovke sadáte – ako my – s očakávaním, že sa na vás začnú hrnúť stereotypy o Slovákoch, možno vás hneď na začiatku filmu prekvapí, že Američania si v prvom rade (ťažko povedať, či chcene, alebo nechcene) vytvárajú stereotyp sami o sebe. Trojica nadržaných mladíkov sa vydáva na cestu do Európy, aby si to poriadne „užili“. Nuž, nechcela by som byť v ich situácii, keď musia precestovať pol sveta len preto, aby sa im konečne dostalo trošku sexu...

Kľúčovou je scéna v amsterdamskom hosteli. „You have to go to east, my friend. This is where the best girls are...These girls I met at this one hostel in Slovakia. Just outside Bratislava. Girls that are so hot you cannot believe it. They all want anyone for it, especially Americans. They hear your accent, they fuck you... BECAUSE OF THE WAR THERE ARE NO GUYS... They go crazy for any foreigner, you just take them.“*  Nasledujú smilné pohľady troch Američanov a strih na slovenský vlak. Dobrodružstvo sa začína.

Scény zo slovenského prostredia sú priam idylické. Schátrané budovy, cigánčatá pobehujú po uliciach. Toľko MB-čiek a žigulákov pokope som nevidela asi už 20 rokov. Na diskotékach hrajú horúce hity – plakali sme od smiechu pri tónoch pesničiek ako Pravda víťazí, V slepých uličkách a Stužková. Vrcholom je Michal David. Chýba už len Jánošík, ktorý by vyskočil spoza rohu s pokrikom „Ej, bohu bisťu...“

Paradoxom celého filmu je, že tie úžasné ľahké dievčatá vôbec nie sú Slovenky – skôr Rusky a Češky. Nie je to však jediný paradox. Zabavili sme sa aj na českých nápisoch (Vlakové nádraží 10 km) a dialógoch („Uhněte, k...a, jděte do p..i, okamžitě!“), ale predovšetkým na nonsense ako je Američan hovoriaci po nemecky, prípadne ešte lepšie Američan, ktorý stvára kaskadérske kúsky na žiguláku (kedy sa naučil radiť rýchlosti?).

O deji filmu písať nebudem. Odhliadnuc od toho, že je to prepadák a s Tarantinom má spoločné možno len drastické scény – chýbajú mu duchaplné dialógy na aké sme od tohto slávneho režiséra zvyknutí. Naozaj je pre mňa záhadou, prečo sa Tarantino rozhodol tento film podporiť.

To, že som stretla ľudí, ktorí pripúšťajú možnosť, že Hostel je založený na realite, ma naozaj prekvapilo. Nedokážem slovami popísať svoje znechutenie nad ich obmedzenosťou. Nedokážem slovami popísať ako veľmi ma uráža, že niekto o nás, slovenských dievčatách vytvára tento stereotyp a šíri ho do celého sveta. Tento článok nie je nad vecou, pretože po včerajšom zhliadnutí Hostela už nemôžem byť nad vecou. A vôbec mi to neprekáža.

Áno, drahí cudzinci. Radšej nechoďte na Slovensko. Budú vás tam klamať, okrádať, sfetujú vás a možno vás aj zabijú. Veď na čo by nám inak boli také pekné mučiarne? A možno tam aj jedia ľudí, takže by ste mali byť naozaj opatrní...

Ak ste nevideli Hostel, pozrite si ho (myslím to smrteľne vážne), aj keď za normálnych okolností by nestál za povšimnutie. Dôvod? Je dobré „poznať nepriateľa“...

*Musíte ísť na východ, kamoš. Tam sú najlepšie dievčatá... Tieto som stretol v jednom hosteli na Slovensku. Len kúsok od Bratislavy. Baby sú tam také sexy, že tomu nebudete veriť. Chcú hocikoho, hlavne Američanov. Keď začujú váš prízvuk, hneď vás pretiahnu... PRETOŽE KVÔLI VOJNE TAM NIE SÚ SKORO ŽIADNI CHLAPI... Sú hotové z každého cudzinca – len si ich zoberte...